Rozprávka o drevenom chlapčekovi, ktorého z lásky k svojej žienke vystrúha mužík... Žienka šťastne prijíma tento dar a svojou veľkou láskou a túžbou po dieťatku, dokáže malého panáčika z dreva oživiť.
„Z lásky ti pesničku spievam, kúsok svojho srdca do tvojho vkladám...“
A tak, ako to už len v rozprávkach býva, z mužíka sa stáva tatko, zo žienky mamka a z panáčika synček Janko Polienko. Možno z detskej nerozvážnosti, možno detskej nevedomosti či neskúsenosti Janko Polienko odíde z domčeka a stratí sa. Janko sa stretáva s Pani Skalou, Drakom Vrakom a po týchto malých skúškach života už vie, že z domu sa len tak neodchádza. Bábkové predstavenie s postavičkami ľudskými, zvieracími či nadprirodzenými jemne vykresľuje lásku medzi mužom a ženou, lásku rodičov k dieťatku, ako aj malé nezbedníctva, ktoré sú deti schopné vykonať nie preto, aby ublížili, ale preto, že ich život tak trošku skúša a učí. Dôležité je poznanie - čo je a čo nie je správne.
„Či máš noštek dohora a či vlásky strapaté, nikto ťa však nezdolá, ak máš zrnko zasiate...“